Oblaky

Nájde sa človek, ktorý dokáže umiestniť skondenzovanú vodu do vzduchu tak, aby nespadla na zem?

Aj keď vodu rozprášim na extrémne malé častice, nedokáže sa udržať vo vzduchu ani dočasne. Ak sa skondenzovaná voda nedokáže udržať v atmosfére, kde je hustota vzduchu najväčšia, vďaka akému zázraku by sa mala udržať v atmosfére, kde je hustota vzduchu podstatne menšia?

Dovolím si tvrdiť, že oblaky netvorí skondenzovaná voda, ale vodná para.

Viditeľnosť vodnej pary funguje na rovnakom princípe, ako viditeľnosť dymu alebo viditeľnosť prachových častíc, ktoré sa nachádzajú v atmosfére.

Ľudské oko je nedokonalé a preto nedokáže vidieť samostatné prachové častice ktoré sa nachádzajú v atmosfére a nedokáže ich vidieť ani pri malej koncentrácii v atmosfére. Ak koncentrácia prachových častíc v atmosfére dosiahne hodnotu, pri ktorej dôjde k zmene množstva prichádzajúceho svetla z danej oblasti kde sa prachové častice nachádzajú, ľudské oko ich začne vnímať ako celok v podobe oblaku prachu.

Na rovnakom princípe funguje aj viditeľnosť dymu a vodnej pary.

Ľudské oko nedokáže vidieť molekuly vody samostatne a ani pri malej koncentrácii v atmosfére. Ak koncentrácia molekúl vody v atmosfére dosiahne hodnotu, pri ktorej dochádza k zmene množstva prichádzajúceho svetla z oblasti kde sa molekuly vody nachádzajú, ľudské oko ich začne vnímať ako celok v podobe oblaku. Koncentrácia molekúl vody v tomto oblaku je nedostatočná na to, aby došlo ku kondenzácii vodnej pary na vodu a preto z takéhoto oblaku ešte pršať nebude. Až postupným poklesom teploty a nárastom hustoty molekúl vody v tomto oblaku začne prebiehať kondenzácia vodnej pary na vodu. Okamih, kedy začne vodná para kondenzovať na vodu, je aj okamihom kedy začne pršať, lebo skondenzovaná voda sa v atmosfére nedokáže udržať. Žiadne kondenzačné jadrá k tomu netreba. Prvá dažďová voda je špinavá preto, lebo dážď pôsobí ako pračka vzduchu. Keď prší dlhšiu dobu, potom je už dažďová voda čistá.

Ak by boli oblaky tvorené skondenzovanou vodou, pri odraze svetla od takéhoto oblaku by došlo k rozkladu svetla a videli by sme dúhu, podobne ako to funguje pri odraze svetla od dažďových kvapiek.

Ak odborníci vypustia do oblaku sondu, ktorá má nižšiu teplotu ako je teplota vodnej pary v oblaku, je celkom logické že sa orosí a vyhodnotí oblak ako skondenzovanú vodu. Funguje to na rovnakom princípe, ako keď si z chladničky vytiahnete fľašku piva. Tiež sa vám orosí.

Je tvrdenie odborníkov, že oblaky vznikajú kondenzáciou vodnej pary správne? 

Grafy

05.07.2026

Grafy sú veľmi účinným nástrojom na ovládanie verejnej mienky. Zmenou hodnoty na ypsilonovej osi sa dá výrazne meniť strmosť grafu a tým aj výrazne ovplyvňovať verejnú mienku. Nárast priemernej teploty sa dá nakresliť tak ako to je na grafe č.1, ale aj tak ako to je na grafe č.2. Hoci je na obidvoch grafoch zakreslený rovnaký nárast teploty, každý graf vypadá ináč. [...]

Slnečná energia.

11.06.2026

Viete, že za jednu hodinu Zem získa prostredníctvom slnečného žiarenia viacej energie, ako dokáže dnešná civilizácia spotrebovať za jeden rok? https://hockicko.uniza.sk/semestralky/prace/l02/se.html Viete, že za posledných 23 rokov došlo k nárastu absorbovaného slnečného žiarenia zemským povrchom o 2,7 W/m2? [...]

Pyrgeometer

01.05.2026

Pyrgeometer je vedecký prístroj na meranie intenzity IR žiarenia. Pyrgeometre sa najčastejšie využívajú pri výskume klimatických zmien. Vďaka veľkému zornému poľu 180°, pyrgeometer zaznamenáva aj IR žiarenie prichádzajúce v horizontálnom smere a nie iba vo vertikálnom smere ako si to mnohý myslia. Slnečné žiarenie nezohrieva atmosféru, ale iba zemský povrch. Molekuly [...]