Energia

V bežnom živote sa stretávame z viacerými druhmi energie. Najčastejšie sa stretávame z energiami ako sú napríklad kinetická energia, tepelná energia i elektrická energia. Každá častica, z ktorých sa skladá všetka hmota môže súčasne disponovať aj viacerými druhmi energie, ale ani jedna z týchto energií nemá vlastnú časticu, ani elektrická energia.

 

Kinetická energia.

Všetky telesá ktoré sa pohybujú majú kinetickú energiu. Ak zmeníte rýchlosť telesa, dôjde k zmene množstva kinetickej energie, ale množstvo častíc z ktorých sa teleso skladá zostane nezmenené!

 

Tepelná energia.

Teplota vyjadruje aktuálny stav telesa. Hoci v bežnom živote používame Celziovú stupnicu, táto stupnica neukazuje skutočnú teplotu, ale iba porovnáva teplotu telesa z teplotou pri ktorej dochádza k zmene skupenstva vody z kvapalného skupenstva na tuhé skupenstvo. Skutočnú teplotu ukazuje iba Kelvinova stupnica.

Ak položíme na seba dve telesá o rozdielnej teplote, začne medzi telesami prúdiť tepelná energia, až sa ich teploty navzájom vyrovnajú.  Počas prúdenia tepelnej energie sa u jednotlivých telies mení iba množstvo tepelnej energie, ale množstvo častíc z ktorých sa jednotlivé telesá skladajú zostáva nezmenené!

 

Elektrická energia.

Ak vodivo spojíme dve telesá z rozdielne veľkým elektrickým potenciálom, začne medzi telesami prúdiť elektrická energie až kým sa elektrické potenciály oboch telies vyrovnajú. Počas prúdenia elektrickej energie medzi telesami sa mení iba množstvo elektrickej energie u jednotlivých telies, ale počet častíc z ktorých sa telesá skladajú zostáva nezmenený. Žiadne elektróny medzi telesami neprúdia.

Slovo elektrón bolo prvýkrát použité v roku 1891 írskym fyzikom Georgeom Johnstonom Stoneym a znamenalo elektrická sila.

Elektrón nieje subatomárna častica, ako nám to tvrdia dnešný vedci, ale jednotkou (kvantom) elektrickej energie. Coulomb je 6242×10^15 väčšou jednotkou elektrickej energie ako elektrón.

Považovanie elektrónu za subatomárnu časticu je jeden z najväčších omylov dnešnej vedy. Až vedci pochopia moje tvrdenie, že gravitácia je elektrického pôvodu, potom dokážu pochopiť prečo pri zmene elektrického náboja  dochádza aj k zmene hmotnosti telesa. Túto zmenu hmotnosti vedci omylom pripisujú samostatnej častici, elektrónu.

Jednotkou napätia je Volt a vyjadruje rozdiel elektrických potenciálov. Zemský povrch je považovaný za nulový elektrický potenciál. Podobne ako Celziova stupnica pre teplotu, ani Voltova stupnica pre elektrický potenciál neukazuje skutočný elektrický potenciál, ale iba rozdiel elektrických potenciálov voči zemskému povrchu.

Podobne ako vtáci ktorý sedia na drôtoch vysokého napätia necítia aký veľký elektrický potenciál majú vodiče voči zemskému povrchu, ani my necítime aký veľký elektrický potenciál má Zem voči ostatným planétam i hviezdam.

Bohužiaľ, zatiaľ nám chýba stupnica, ktorá by ukazovala veľkosť elektrického potenciálu zemského povrchu voči ostatným planétam i hviezdam.

 

 

Grafy

05.07.2026

Grafy sú veľmi účinným nástrojom na ovládanie verejnej mienky. Zmenou hodnoty na ypsilonovej osi sa dá výrazne meniť strmosť grafu a tým aj výrazne ovplyvňovať verejnú mienku. Nárast priemernej teploty sa dá nakresliť tak ako to je na grafe č.1, ale aj tak ako to je na grafe č.2. Hoci je na obidvoch grafoch zakreslený rovnaký nárast teploty, každý graf vypadá ináč. [...]

Slnečná energia.

11.06.2026

Viete, že za jednu hodinu Zem získa prostredníctvom slnečného žiarenia viacej energie, ako dokáže dnešná civilizácia spotrebovať za jeden rok? https://hockicko.uniza.sk/semestralky/prace/l02/se.html Viete, že za posledných 23 rokov došlo k nárastu absorbovaného slnečného žiarenia zemským povrchom o 2,7 W/m2? [...]

Pyrgeometer

01.05.2026

Pyrgeometer je vedecký prístroj na meranie intenzity IR žiarenia. Pyrgeometre sa najčastejšie využívajú pri výskume klimatických zmien. Vďaka veľkému zornému poľu 180°, pyrgeometer zaznamenáva aj IR žiarenie prichádzajúce v horizontálnom smere a nie iba vo vertikálnom smere ako si to mnohý myslia. Slnečné žiarenie nezohrieva atmosféru, ale iba zemský povrch. Molekuly [...]