agud

Nielen o gravitačnej sile, ale aj o skupenstvách hmoty i o elektrickom odpore vodičov rozhoduje elektrónová (atómová) polarizácia?

Vďaka kladnému náboju jadra Zeme, dochádza u všetkých atómov, ktoré tvoria zemský plášť i atmosféru k elektrónovej polarizácii. Vďaka elektrónovej polarizácii je ťažisko elektrónov, ktoré sa nachádzajú v obale atómu bližšie k jadru Zeme ako ťažisko jadra atómu. Rozdiel týchto vzdialeností sa označuje ako dipól.

 Na veľkosť dipólu má vplyv aj teplota konkrétnej hmoty. Veľkosť dipólu je nepriamoúmerná teplote, čo znamená že z rastúcou teplotou sa veľkosť dipólu zmenšuje a z poklesom teploty sa veľkosť dipólu zväčšuje.

U kvapalín je dipól tak veľký, že príťažlivá sila medzi protónmi a elektrónmi susedných atómov je rovnako veľká ako súčet odpudivých síl medzi elektrónmi susedných atómov i protónmi susedných atómov. Vďaka tejto rovnováhe sa molekuly i atómy kvapalín nepriťahujú ani neodpudzujú.

Zohrievaním kvapaliny sa začne dipól zmenšovať. V okamihu, keď súčet odpudivých síl medzi elektrónmi susedných atómov i protónov susedných atómov prevládne nad príťažlivou silu medzi elektrónmi a protónmi susedných atómov, kvapalina začne prechádzať do plynného skupenstva.

Ochladením kvapaliny sa začne dipól zväčšovať. V okamihu, keď príťažlivá sila medzi protónmi a elektrónmi susedných atómov prevládne nad súčtom odpudivých síl medzi elektrónmi susedných atómov i protónmi susedných látok, začne kvapalina prechádzať do tuhého skupenstva.