Aká živelná pohroma musí postihnúť dnešnú civilizáciu, aby vedci priznali skutočné príčiny klimatických zmien?
Tohtoročné extrémne horúčavy i extrémne dažde a následné záplavy sú iba začiatkom série živelných pohrôm, ktoré postihnú dnešnú civilizáciu, pokiaľ budú vedci ignorovať skutočné príčiny klimatických zmien.
Aby sa vedci zbavili zodpovednosti za klimatické zmeny, rozhodli sa túto zodpovednosť hodiť na všetkých obyvateľov planéty. Najprv chceli vedci hodiť vinu za klimatické zmeny na užívateľov chladiacich zariadení, v ktorých boli použité freóny. Keď sa freóny prestali vyrábať, vedci si ako príčinu klimatických zmien vymysleli emisie. V dnešnej dobe sa vedci snažia hodiť vinu za klimatické zmeny na všetkých ľudí ktorý produkujú emisie.Obchod z emisiami je iba dobrý biznis pre politikov, ktorý nemá nič spoločné z klimatickými zmenami. Americký prezident Donald Trump je jeden z mála ľudí ktorý to chápu a preto aj odstúpil od Parížskej klimatickej dohody.
Vodná para má 10000 krát väčší skleníkový efekt ako CO2, čo znamená že CO2 má zanedbateľný vplyv na skleníkový efekt. Vďaka vyšším teplotám sa do atmosféry odparí viacej vody. AK došlo v posledných rokoch k zmene skleníkového efektu, je to vďaka väčšej koncentrácii vodnej pary v atmosfére.
Pán Michal Kravčík má pravdu, ak tvrdí že zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov by zmierňovalo výkyvy počasia.
Ak do atmosféry vypustíte plyn, ktorý má väčšiu hustotu ako je hustota vzduchu, hustota atmosféry sa zväčší. Cez hustejšiu atmosféru bude na zemský povrch dopadať menej slnečného žiarenia i menej UV žiarenia. CO2 má väčšiu hustotu ako je hustota vzduchu. Ak by mal naozaj CO2 vplyv na klimatické zmeny, vďaka nárastu koncentrácie CO2 v atmosfére by na zemský povrch dopadalo menej slnečného žiarenia i menej UV žiarenia a preto by bola denná teplota nižšia ako bývala v minulosti.
V skutočnosti dopadá na zemský povrch viacej slnečného žiarenia i viacej UV žiarenia. Aby mohlo na zemský povrch dopadať viacej slnečného žiarenia i viacej UV žiarenia ako v minulosti, atmosféra musí biť tenšia a redšia. Vďaka tenšej a redšej atmosfére dopadá na zemský povrch viacej slnečného žiarenia vrátane UV žiarenia a preto sa zemský povrch zohrieva rýchlejšie ako v minulosti. Vďaka tenšej a redšej atmosfére sa stáva pobyt na priamom slnku nepríjemný a pre mnohých aj nebezpečný. Vďaka tenšej a redšej atmosfére dochádza k väčšiemu vyžarovaniu tepelnej energie do kozmického priestoru a preto vznikajú v atmosfére väčšie rozdiely teploty, čo je hlavná príčina vzniku ničivých búrok a tornád.
Za tenšiu atmosféru sú zodpovedný vedci, ktorý rozmiestňujú družice na obežné dráhy okolo Zeme. Gravitácia Zeme v minulosti držala iba atmosféru a Mesiac. V dnešnej dobe musí gravitácia Zeme držať aj tisíce družíc a obrovské množstvo kozmického odpadu. Počas umiestňovania každej jednej družice na obežnú dráhu okolo Zeme, Zem stratí časť atmosféry, lebo gravitácia Zeme nedokáže zakriviť dráhy väčšiemu počtu častíc tak aby obiehali okolo Zeme a neodleteli do kozmu. Počas umiestňovania každej jednej družice na obežnú dráhu okolo Zeme, Zem stratí časť atmosféry ktorú tvorí rovnaké množstvo častíc (atómov) koľko častíc tvorí družicu. Napríklad ak je vo vrchných vrstvách atmosféry hustota plynov miliónkrát menšia ako hustota materiálov z ktorých je vyrobená družica, Zem stratí miliónkrát väčší objem atmosféry ako je objem družice. Stratou ľahkých plynov na ktoré pôsobila gravitácia najmenšou silou sa zmenil pomer plynov v atmosfére v prospech ťažkých plynov medzi ktoré patrí aj CO2. Nárast koncentrácie CO2 v atmosfére je iba indikátorom klimatických zmien spôsobených družicami a kozmickým odpadom.
Dokedy chcú vedci klamať verejnosť o príčinách klimatických zmien?
Aká živelná pohroma musí postihnúť dnešnú civilizáciu, aby vedci priznali skutočné príčiny klimatických zmien?