Svetlo.

17. februára 2015, agud, Nezaradené

Podľa platných fyzikálnych zákonov je svetlo považované za elektromagnetické žiarenie, hoci neexistuje žiaden dôkaz, že svetlo je naozaj elektromagnetickým žiarením. Ak má svetlo rovnakú vlnovú dĺžku ako elektromagnetické žiarenie, to ešte nieje dôkaz, že sa naozaj jedná o elektromagnetické žiarenie. Napríklad aj zvuk má rovnakú frekvenciu ako rádiové vlny a nikto nezaraďuje zvuk medzi elektromagnetické žiarenie. Elektromagnetické žiarenie vzniká pri zmenách intenzity elektrického poľa. Zdrojom svetla môže byť aj plameň sviečky. Myslíte si, že v plameni sviečky dochádza k zmenám intenzity elektrického i magnetického poľa?

Podľa platných fyzikálnych zákonov je elektromagnetické žiarenie považované za priečne vlnenie, hoci neexistuje žiaden dôkaz, že sa naozaj jedná o priečne vlnenie. Ak by bolo svetlo naozaj priečnym vlnením, k polarizácii svetla by dochádzalo bez ohľadu od akého materiálu sa svetlo odrazilo a nezáležalo by ani na uhle odrazu.

Prečo pri odraze svetla od zrkadla a kovových povrchov nedochádza k polarizácii svetla?

Prečo pri odraze svetla od všetkých povrchov pod menším uhlom ako 45° nedochádza k polarizácii svetla?

Ani rádiové vlny nieje možné považovať za priečne vlnenie, lebo sa šíria v smere pôsobenia elektrického poľa vysielacej antény.

K priečnemu vlneniu dochádza iba na hladine kvapalín. Ak hodíte do vody kameň, tento kameň začne roztláčať molekuly vody do všetkých strán. Keďže molekuly vody v smere pôsobenia sily kladú väčší odpor ako molekuly vzduchu, začne sa hladina vody v okolí dopadnutého kameňa vzdúvať a preto na hladine kvapalín vznikajú vlny, ktoré je možné považovať za priečna vlnenie.