Nájde sa človek, ktorý dokáže umiestniť skondenzovanú vodu do vzduchu tak, aby nespadla na zem?
Aj keď vodu rozprášim na extrémne malé častice, nedokáže sa udržať vo vzduchu ani dočasne. Ak sa skondenzovaná voda nedokáže udržať v atmosfére, kde je hustota vzduchu najväčšia, vďaka akému zázraku by sa mala udržať v atmosfére, kde je hustota vzduchu podstatne menšia?
Dovolím si tvrdiť, že oblaky netvorí skondenzovaná voda, ale vodná para.
Viditeľnosť vodnej pary funguje na rovnakom princípe, ako viditeľnosť dymu alebo viditeľnosť prachových častíc, ktoré sa nachádzajú v atmosfére.
Ľudské oko je nedokonalé a preto nedokáže vidieť samostatné prachové častice ktoré sa nachádzajú v atmosfére a nedokáže ich vidieť ani pri malej koncentrácii v atmosfére. Ak koncentrácia prachových častíc v atmosfére dosiahne hodnotu, pri ktorej dôjde k zmene množstva prichádzajúceho svetla z danej oblasti kde sa prachové častice nachádzajú, ľudské oko ich začne vnímať ako celok v podobe oblaku prachu.
Na rovnakom princípe funguje aj viditeľnosť dymu a vodnej pary.
Ľudské oko nedokáže vidieť molekuly vody samostatne a ani pri malej koncentrácii v atmosfére. Ak koncentrácia molekúl vody v atmosfére dosiahne hodnotu, pri ktorej dochádza k zmene množstva prichádzajúceho svetla z oblasti kde sa molekuly vody nachádzajú, ľudské oko ich začne vnímať ako celok v podobe oblaku. Koncentrácia molekúl vody v tomto oblaku je nedostatočná na to, aby došlo ku kondenzácii vodnej pary na vodu a preto z takéhoto oblaku ešte pršať nebude. Až postupným poklesom teploty a nárastom hustoty molekúl vody v tomto oblaku začne prebiehať kondenzácia vodnej pary na vodu. Okamih, kedy začne vodná para kondenzovať na vodu, je aj okamihom kedy začne pršať, lebo skondenzovaná voda sa v atmosfére nedokáže udržať. Žiadne kondenzačné jadrá k tomu netreba. Prvá dažďová voda je špinavá preto, lebo dážď pôsobí ako pračka vzduchu. Keď prší dlhšiu dobu, potom je už dažďová voda čistá.
Ak by boli oblaky tvorené skondenzovanou vodou, pri odraze svetla od takéhoto oblaku by došlo k rozkladu svetla a videli by sme dúhu, podobne ako to funguje pri odraze svetla od dažďových kvapiek.
Ak odborníci vypustia do oblaku sondu, ktorá má nižšiu teplotu ako je teplota vodnej pary v oblaku, je celkom logické že sa orosí a vyhodnotí oblak ako skondenzovanú vodu. Funguje to na rovnakom princípe, ako keď si z chladničky vytiahnete fľašku piva. Tiež sa vám orosí.
Je tvrdenie odborníkov, že oblaky vznikajú kondenzáciou vodnej pary správne?