Hmotnosť telesa nieje závislá iba od látkovej povahy telesa, ale aj od intenzity fyzikálnych polí.
Atómová hmotnosť prvkov udávaná v periodickej tabuľke je iba násobok hmotnosti vodíka, ale skutočnú hmotnosť vodíka nepozná nikto.
Podľa Einsteina je hmotnosť iba iným prejavom energie, čomu zodpovedá aj jeho vzorec C = mc2.
Ak je tento vzorec x-násobne overený na urýchľovačoch, potom by mal platiť aj pri fungovaní vesmíru.
Najprv sa pokúsim objasniť fungovanie urýchľovača.
V priloženom dokumente je schéma lineárneho urýchľovača.
http://fyzika.jreichl.com/main.article/view/857-linearni-urychlovac
V okamihu, keď sa urýchľovaná častica nachádza medzi prvou a druhou elektródou, prvou elektródou je odpudzovaná a druhou elektródou je priťahovaná.
Aj keď sa urýchľovaná častica dokáže vďaka vyššiemu urýchľovaciemu napätiu pohybovať medzi elektródami vyššou rýchlosťou, príťažlivá sila druhej elektródy jej nedovolí pokračovať za druhú elektródu až do okamihu prepoľovania urýchľovacieho napätia.
Aj keby sa urýchľovaná častica dostala vďaka väčšej kinetickej energii za druhú elektródu, vďaka príťažlivej sile bude urýchľovaná častica brzdená až do okamihu prepoľovania. Vďaka brzdným účinkom druhej elektródy bude výsledná kinetická energia rovnaká, ako pri menšom urýchľovacom napätí.
Pri takomto type urýchľovača o rýchlosti urýchľovanej častice rozhoduje iba frekvencia urýchľovacieho napätia.
Výška urýchľovacieho napätia nemá žiaden vplyv na rýchlosť častice.
Ak pri takomto type urýchľovača dôjde vďaka väčšiemu urýchľovaciemu napätiu k zvýšeniu kinetickej energie, je to vďaka väčšej hmotnosti urýchľovanej častice.
Ak je hmotnosť urýchľovanej častice priamoúmerná intenzite elektrického poľa urýchľovacieho napätia, potom aj hmotnosti planét budú priamoúmerné intenzita elektrického (gravitačného) poľa Slnka.
Ak je vrchná vrstva Slnka tvorená ionizovanými plynmi, okolo Slnka sa musí nachádzať elektrické pole. Prečo sa o intenzite elektrického poľa, ktoré sa nachádza okolo Slnka nikde nepíše? Nieje náhodou toto elektrické pole považované za gravitačné?
Aj keby mali všetky planéty rovnakú veľkosť i hustotu, vďaka rozdielnej vzdialenosti od Slnka bude na každú planétu pôsobiť elektrické pole Slnka inou intenzitou a preto bude mať každá planéta inú hmotnosť.
Hmotnosti i hustota planét sú vypočítané tak, aby neboli v rozpore z Newtonovým gravitačným zákonom, ale v skutočnosti nikto ani netuší aké sú skutočné hmotnosti jednotlivých planét.
Newtonov gravitačný zákon sa používa iba tam, kde je nemožné overiť skutočnú hmotnosť telesa.
Hoci sa vedci tvária čo všetko vedia o vesmíre, v skutočnosti nepoznajú ani hmotnosť planéty, na ktorej žijeme.
Hmotnosť kozmonauta je na Mesiaci 6-krát menšia ako na Zemi, lebo gravitačné pole Mesiaca je 6-krát slabšie.
Ak je vzdialenosť Mesiaca od Zeme približne 60 polomerov Zeme, potom sa Mesiac nachádza v gravitačnom poli, ktoré je 3600 krát slabšie ako na povrchu Zeme.
Aj keby bol Mesiac vytvorený z rovnakých hornín, aké sa nachádzajú na zemskom povrchu, vďaka slabšiemu gravitačnému poľu v ktorom sa Mesiac nachádza, bude mať Mesiac 3600 krát menšiu hmotnosť.