Zaujímalo by ma, aké dôkazy majú vedci v prospech existencie ozónových dier. Existujú vôbec? Ak áno, aký vplyv majú na klimatické zmeny?
Ak by za vznik ozónových dier boli zodpovedné freóny a halogénové plyny, najväčšiemu poklesu ozónu by dochádzalo nad oblasťami, kde je najväčšia produkcia týchto plynov a nie v oblasti pólov.
Na meranie množstva ozónu v atmosfére sa používajú ozónové spektrometre. Tieto spektrometre vyhodnocujú množstvo ozónu nepriamo, prostredníctvom množstva UV žiarenia dopadajúceho na zemský povrch.
Množstvo UV žiarenia, ktoré dopadne na zemský povrch nezávisí iba od množstva ozónu, ale aj od hrúbky a hustoty atmosféry.
Ráno a večer dopadá na zemský povrch oveľa menej UV žiarenia ako na poludnie, lebo toto žiarenie musí ráno a večer prekonať väčšiu hrúbku atmosféry.
Vďaka odstredivej sily, ktorá vzniká pri obiehaní stacionárnych družíc okolo Zeme a pôsobí proti gravitačnej sile Zeme, je atmosféra nad rovníkom tenšia. Cez tenšiu atmosféru dopadá na zemský povrch viacej UV žiarenia. Tento nárast UV žiarenia vedci omylom pripisujú poklesu ozónu.
Najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch je Slnko.
Najväčšia ozónová diera bola zaznamenaná nad Antarktídou. Aby o množstve UV žiarenia dopadajúceho na Antarktídu rozhodovalo množstvo ozónu nad Antarktídou, musela by byť Zem otočená k Slnku južným pólom, čo nieje pravda.
Najväčší nárast UV žiarenia ktoré dopadne na Antarktídu je vtedy, keď je Zem privrátená k Slnku severnou polguľou. UV žiarenie, ktoré dopadá v tomto období na Antarktídu musí prekonať vrchnú časť atmosféry, ktorá sa nachádza v nad rovníkom.
Vďaka stacionárnym družiciam je nad rovníkom atmosféra tenšia a preto na Antarktídu dopadá viacej UV žiarenia ako v minulosti, keď okolo Zeme nelietali žiadne družice.
Toto je ďalší dôkaz o vplyve družíc na klimatické zmeny.
Aký máte dôkaz, že to čo sa píše o klimatických zmenách vo vedeckých encyklopédiách a vyučuje na školách je správne? Prečo sa všetky opatrenia, ktoré mali zastaviť klimatické zmeny minuli účinku?